Botanická turistika

Autor: Jaroslav Košťál | 6.9.2007 o 16:46 | Karma článku: 3,99 | Prečítané:  256x

   Keď som sa raz v Pyrenejách túlal a stretával neustále neznáme rastliny, ktoré u nás nerastú a začalo ma už mrzieť, že ich nepoznám, skúsil som sa spýtať okoloidúcich domácich turistov na názov nejakej rastliny. Nevedeli. Neskúsil som to síce so štatisticky významnou vzorkou turistov, ale aj tak si myslím, že nepatrí k bežnému štandardu turistu  poznať hoci aj tie bežné rastliny, ktoré na každom kroku horami stretáva. Prečo? Možno práve preto, že rastliny sú všade naokolo, čím prestávajú byť zaujímavé.

Netýkavka nedotklivá - skúste sa dotknúť zrelého plodu...Netýkavka nedotklivá - skúste sa dotknúť zrelého plodu...Jaro Košťál

To je však iba povrchný pohľad. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, keďže sa považujem za turistu i botanika, že poznať pri turistickom putovaní rastliny je niečo ako vedieť ďalší cudzí jazyk. Je to ďalšia dimenzia pri turistike. Pomôže napríklad pri monotónnom šliapaní po turistickom chodníku ak si napr. nemáte práve čo povedať s kamarátom a tak si spríjemniť pochod. Ak si pri takomto stereotypnom putovaní všímate rastliny okolo seba, čas vám ujde rýchlejšie. Resp. nejde o to, aby utekal rýchlejšie, ale aby ste nevnímali šliapanie ako nezáživné a monotónne.

   Iná situácia, pri ktorej poznávanie rastlín môže turistovi pomôcť. Turisti stredného a vyššieho turistického veku toho majú našliapaného po malom ale krásnom Slovensku už hodne. Túry sa časom začnú opakovať, aj keď každá je iste jedinečná, napr. ak si túru zopakujete v inom ročnom období. Pobyt v prírode však môžeme obohatiť o poznávanie rastlín. Je to ako piate ročné obdobie.

   Stručne zhodnotím, čím sa líši botanický turista (alebo turistický botanik) od klasického turistu. Ak je botanické opojenie už v pokročilom štádiu, odlišný býva samotný výber trasy, motivácia i ciele. Nedávno som sa chystal do rumunskej Rodny. Jeden priateľ, ktorého tiež zaraďujem do kategórie  botanických turistov v Rodne už bol, preto som sa ho spýtal na toto pohorie a na trasu, ktorú by mi odporúčal. Bez bližšieho vysvetľovania mi začal opisovať najlepšie botanické lokality, ktoré určite stoja za návštevu. Tento príklad vraví za všetkých botanických turistov. Ich cieľom pri plánovaní trasy nie je vrchol s krásnym výhľadom ani dolina v závere s chatou s najvyššie položeným čapovaným pivom v Strednej Európe. Sú to iné ciele - zaujímavé botanické lokality, kde možno nájsť vzácnosti kveteny, tzv. špeky. A tie bývajú niekedy v teréne pre bežných turistov až takmer neschodné, ako napr. v prípade priateľa jeho obľúbené ľadovcové kary a skalné zrázy.

   Ďalším, pre bežných turistov ťažko pochopiteľným javom, býva tempo botanického turistu. Býva neuveriteľne pomalé, najmä dopoludnia, kým plný síl a entuziazmu sa botanický turista pristavuje pri každej rastline. Rýchlosť pohybu býva v extrémnych prípadoch asi 50 m za hodinu. Môže byť aj pomalšie v prípade, že ide o fotografujúceho botanického turistu. Toto tempo je však veľmi nerovnomerné, závisí aj od výskytu zaujímavých rastlín v blízkosti trasy  a poobede už môže botanický turista svoju skupinku priateľov aj dobehnúť. V každom prípade tento fenomén treba pri plánovaní trasy vziať do úvahy. Ostatní priatelia musia byť s touto skutočnosťou vyrovnaní, inak môže dôjsť k nezrovnalostiam. Na druhej strane môže byť tempo botanického turistu aj veľmi vysoké. Sú totiž rastliny, ktoré sa dajú poznávať aj z idúceho rýchliku. Ide napr. o rastlinu ostrica Buekova (Carex buekii), ktorá často rastie práve pri železničných tratiach. Pozná sa podľa dlhých trávovitých listov a podobá sa pováľanému obiliu.

   Botanický turista má spravidla ťažší batoh ako jeho priatelia. Vo  výbave totiž nesmie chýbať určovací kľúč, prípadne obrázkové atlasy. Klasický 2 dielny Dostálov určovací kľúč váži presne 4,3 kg. Pokiaľ ide o zbierajúceho botanického turistu, ktorý nepovie: „videl som rastlinu“, ale „zbieral som rastlinu“, tak ten má v batohu tiež dosky s pijavým papierom alebo novinami na lisovanie rastlín. Základná odlišnosť je aj v tom, že u zbierajúceho botanického turistu batoh na konci putovania priberá na váhe, zatiaľ čo u ostatných je to naopak – poznáte asi efekt ubúdajúcich potravín v batohu. K potrebám tiež patrí malá vrecková lupa, ktorá však už veľa nezaváži. V každom prípade je to s váhou batoha lepšie, ako u geologického turistu. Úplne inú filozofiu majú ale skúsení botanickí turisti, ktorí žiadne ťažké určovacie kľúče nevláčia, pretože majú všetko v hlave. Na otázku jeho obdivovateľov, podľa čoho pozná danú rastlinu, odpovie lakonicky – „pozriem a vidím“.

   S botanickým turistom musia mať ostatní veľkú trpezlivosť, ale to sa im vynahradí poznaním zaujímavých rastlín. Botanický turista zožne najväčšie uznanie, keď sa minú zásoby potravín. Vtedy zažiari vedomosťami o jedlých rastlinách rastúcich voľne v prírode. Má to ale aj odvrátenú stránku. Priatelia musia  byť k botanickému turistovi milí a slušní, pretože ten okrem jedlých rastlín pozná aj jedovaté. Preto keby vás niekto presviedčal, že z listov árona je dobrý šalát s obsahom vitamínu C, neverte mu. Ale ochutnať môžete. Naozaj má zaujímavú chuť.

   Na botanickej turistike je najkrajšie objaviteľské nadšenie. V začiatkoch je objaviteľstvo najkrajšie. Botanickí turisti sa pri dobrom objave hádžu na zem, vyfotia celý film na jednu rastlinu, aby ju mali zo všetkých pohľadov, pri objave híkajú a opakujú stále tie isté slová vyjadrujúce nadšenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kováčik je naozaj špeciálny prokurátor. Ako chráni mocných? (píše Marián Leško)

Ako sa špeciálny prokurátor Dušan Kováčik rozhodol trestať Vasiľa Špirka.

ŽENA

Vojvodkyňa Kate porodila druhého syna

Do britskej kráľovskej rodiny pribudol ďalší člen.


Už ste čítali?